lukras

LÚKA

Je krásne po horách sa túlať,
byť aspoň raz tak celkom sám,
sám nad sebou vyhrať
a tešiť sa pestrým kvetinám

Kvetinám, ktorých je plná lúka
stromom, ktorých je plný les
počúvať ako v noci sova húka
a kdesi v diaľke šteká pes

Takýto život je krásny
tak ži pokiaľ je čas,
svet je plný prírodných básní
„počuješ ako lúka volá nás?“

PAMIATKA ZOSNULÝCH

Je smutné a krásne zároveň,
keď ľudia spomenú si v jeden deň

Spomenú si, že mali niekoho radi
a rozbehnú sa k hrobom,
že vtedy boli ešte mladí
keď dali posledné zbohom

V ten deň cintorín svieti
a možno niekto si poplače,
spomenie na to, že boli ešte deti
keď babka piekla koláče

Za pár chvíľ sviečky zhasnú
a len málokto si spomenie,
možno o rok v tú dobu úžasnú
pocítia zas v duši chvenie

Je krásne a smutné zároveň,
že ľudia spomenú si iba v jeden deň

MÁM ŤA RÁD

Milovať ťa bol môj sen
ver mi, že mám ťa rád,
stále a čím viac chcem
nebyť len ako kamarát

Vravela si, že to nejde
a možno máš i dôvody,
ja však dúfam, že to prejde
čo bolo hodíš do vody

Ak chceš buďme kamaráti,
veď aj to je krásna vec
čo bolo možno zas sa vráti,
len nemysli už na koniec

STROMY

sedím v tieni tmavých stromov,
čas plynie tak pomaly
sú dni, keď nechce sa domov,
a najradšej ľahol bys´do trávy

keď slnko za horu zájde,
a rozhorí sa táborák
každý z nás si miesto nájde,
cíti sa byť voľný ako vták

piesne znejú po okolí,
všetky ústa spievajú
až kým plameň nedohorí,
umlčať sa nedajú