lukras

Tam kde Bebrava do Nitry sa vlieva
je miesto kde tvoria krásny driek,
škovránok si ticho spieva,
a pre moju dušu je to liek

Ako si tu bosí kráčam
o chvíľu zas ležím v tráve,
neskôr v Nitre nohy máčam
spomienky si spriadam v hlave

Svoje detsvo v diaľke vidím
aj vatra v ňom znovu horí,
aj zázrak, že som živím
bred Bohom tu hlavu korím

Dom kde býval dobrý dedko
v inom vidím teraz tvare,
vrátiť kiežby dalos všetko
zážitky i časy staré

Čas lenže si stále beží
a aj voda prúdom tečie,
v zime sniežik si tu sneží
a driek? nikam neutečie

Bol tu je a bude stále
vydra si v ňom pláva,
ba aj rybky krasne, malé,
večná im je sláva

Kráčam ďalej v smere prúdu
indiánske vidím típí stáť,
beriem v dlaň i voniam hrudu
Bebrava ty moja mať

Zrazu tamto deti bežia
usmejú sa krásne,
viac už nechcem od súbrežia
len, nech sú tu šťastné