V dnešných časoch, keď sa snažíme horúčkovito dobehnúť v demokracii západnú Európu mi príde komické, vlastne lepší výraz znie tragikomické, keď sa bežný človek chce dostať na odborné vyšetrenie.
Najskôr si treba odsedieť v čakárni medzi kýchajúcimi a kašľajúcimi ľuďmi výmenný lístok. Keď ho konečne máte v ruke, tak s nadšením víťaza bežíte k odbornému lekárovi kde dostanete facku na prebratie. Na ošetrenie potrebujete časenku, alebo sa môžete prednostne objednať za poplatok päť Eur. Nuž čo, platíme si predsa povinné odvody do zdravotnej poisťovne, tak predsa nebudeme platiť za ošetrenie!? Nie z lakomosti, ale preto, že zo mzdy na Slovensku nie sme ochotní ukrajovať na to čo nám ústava garantuje, a to je bezplatná zdravotná starostlivosť. Tak teda ďalšie ráno nastavíme budík a hor sa pre časenku. Teraz prichádza ďalšia rana. Pred budovou zdravotného strediska stojí rada, akoby mali rozdávať zadarmo, alebo aspoň niečo za výpredajové 70% zľavy. Nuž čo, poviete si: „ Už keď som tu, počkám.“ Stojíte v daždi hodinu a pol, keď sa zrazu zľutuje služba a vpúšťa pacientov do budovy. Dôchodcovia, ktorí sa vonku opierajú o francúzske barly ich v momente ukladajú na ramená a strháva sa závod, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani vrcholový športovec. Vy máte nohu v ortéze, tak s kľudom Angličana sa došmotkáte k ordinácii odborného lekára a zisťujete, že časenka kvôli ktorej ste stáli hodinu a pol na daždi už nie je, lebo… Lebo milostivo sestra vyloží 10 ks pričom, pred budovou na ňu čakalo tridsať ľudí! Ostatní? Nieje problém – vyšetríme, ale za poplatok päť Eur. Tak zopár udýchaných a spotených dôchodcov čo mali po svojom športovom výkone šťastie spokojne sedí a čaká na vyšetrenie. Vy „balíte kufre“, lebo nie ste ochotní čakať a platiť za niečo, na čo máte z Ústavy právo. Teraz už viete, že budík si treba nastaviť o dve hodiny skôr, aby ste získali čo najlepšiu štartovú pozíciu a potom cez bolesť šprintovať ako o preteky a vyhrať tak časenku. Zo zlým pocitom krivdy vychádzate zo zdravotného strediska a radšej ste nemali zdvihnúť zrak. Na mieste pre invalidov stojí BMV radu SUV, samozrejme označené patričným znakom, do ktorého rezkým krokom nastupuje pán, ktorý má od imobility na míle ďaleko!!!
Tak cestou len premýšľate, čo je toto za štát, kde dôchodci musia splniť najprísnejšie testy maratóncov, aby mohli byť ošetrení, kde chorí ľudia si musia platiť za ošetrenie u lekára a kde ľudia po infarktoch a operáciach, ktorí sa ledva „doplazia“ k autu nedostanú preukaz ŤZP a mladík v aute s plnou výbavou, ktorý by bol schopný na jednej nohe odskákať až domov, zaberá miesto, ktoré mu právom nepatrí.