LÚKA
Je krásne po horách sa túlať,
byť aspoň raz tak celkom sám,
sám nad sebou vyhrať
a tešiť sa pestrým kvetinám
Kvetinám, ktorých je plná lúka
stromom, ktorých je plný les
počúvať ako v noci sova húka
a kdesi v diaľke šteká pes
Takýto život je krásny
tak ži pokiaľ je čas,
svet je plný prírodných básní
„počuješ ako lúka volá nás?“
PAMIATKA ZOSNULÝCH
Je smutné a krásne zároveň,
keď ľudia spomenú si v jeden deň
Spomenú si, že mali niekoho radi
a rozbehnú sa k hrobom,
že vtedy boli ešte mladí
keď dali posledné zbohom
V ten deň cintorín svieti
a možno niekto si poplače,
spomenie na to, že boli ešte deti
keď babka piekla koláče
Za pár chvíľ sviečky zhasnú
a len málokto si spomenie,
možno o rok v tú dobu úžasnú
pocítia zas v duši chvenie
Je krásne a smutné zároveň,
že ľudia spomenú si iba v jeden deň
MÁM ŤA RÁD
Milovať ťa bol môj sen
ver mi, že mám ťa rád,
stále a čím viac chcem
nebyť len ako kamarát
Vravela si, že to nejde
a možno máš i dôvody,
ja však dúfam, že to prejde
čo bolo hodíš do vody
Ak chceš buďme kamaráti,
veď aj to je krásna vec
čo bolo možno zas sa vráti,
len nemysli už na koniec
STROMY
sedím v tieni tmavých stromov,
čas plynie tak pomaly
sú dni, keď nechce sa domov,
a najradšej ľahol bys´do trávy
keď slnko za horu zájde,
a rozhorí sa táborák
každý z nás si miesto nájde,
cíti sa byť voľný ako vták
piesne znejú po okolí,
všetky ústa spievajú
až kým plameň nedohorí,
umlčať sa nedajú