Na brehu stojíš, čakáš,
do vody hľadíš v tichu,
po okolí zrakom pátraš,
či nezočíš labuť v kríku
Neskôr oblek obliekaš
z penového neoprénu,
tak rád sem chodievaš
vpred nové zážitky ťa ženú
Do vody opatrne vchádzaš
nech dno sa nerozčerí,
žaket plníš, kuklu hľadáš
v nádeji si, plný viery
Ponor prvý, druhý, tretí
maska k tvári prilieha,
plutvou kopneš a už letíš
sťa vták čo krídlami si povieva
Fľaša plná dvesto barov
vôkol teba nič len kľud,
tamto ryba mykne hlavou
ukazuje správny prúd
Neskôr buddy pridáva sa
keď vnáraš sa do hlbín,
Pane Bože, to je krása
opúšťa ťa všetok splín
Zostať večne chcel by si
lež manometer iné vraví,
stúpaj hore i spomeň si
toto je ten život pravý
Na vzduchu tak chvíľu buď
kým dusík sa vyplaví,
neskôr ponor – večná púť
túto vášeň už nič nezastaví
Celá debata | RSS tejto debaty