Matka

23. septembra 2012, Ľuboslav Krasňan, Básne

Nie je to slovo len
čo na srdci hladká,
tiež ani krásny sen
je to tvoja matka

Ty počneš v nej sa,
bo ona túžbou vzplala,
srdce jej radosťou zaplesá
jej chvála je i večná sláva

Narodením úsmev vyčarí
pohladí aj privinie ťa,
cez bolesť úsmev na tvári
si jej lásky plodom dieťa

Nakŕmi ťa z tela svojho
i smäd z neho ti utíši,
v náručí jej veru jojho
v nedobytnej si skrýši

Pozerá sa ako vstávaš
na nožičky slabé svoje,
pomáha keď na zem padáš
utiera ti slzy tvoje

Aj kráčaš keď do školy
ona s tebou kráča tiež,
keď nechce sa aj bok bolí
má ťa rada ty to vieš

Na vojnu keď rukoval si
mávala ti z diaľky šatkou,
mundúr keď si obliekal si
vždy ostáva tvojou matkou

Iná žena keď vzala ťa jej
radosť mala z toho veru,
že šťastný si pri láske svojej
aj keď do očú sa slzy derú

Vnúčatá aj radosť robia
miluje ich veď sú jej,
korunou zas hlavu zdobia
vedia babka dobrá že je z nej

Lásku dáva celý život
ľúbim Vás, Vy moja mamko,
či murár som a či pilot
či Ľuboš menujem sa, Paľo a či Janko