Rozmar

27. mája 2012, Ľuboslav Krasňan, Básne

Čo sa deje v tomto svete
zvrátenosť nad zvrátenosť,
stromy kvety v plnom kvete
už začínam mať toho dosť

Sodoma, Gomora už nehovorí nič
bo ľudia písmo nečítajú,
ja čujem jak Boh mi vraví krič
kým všetky kosti sa nám spočítajú

Muži s mužmi spolu žijú
i ženy so ženami tiež,
pred pravdou Božou sa neskryjú
ja, on, aj ty to dobre vieš

Vraj choroba veru jest to
taktiež myslím však aj rozmar,
tolerancia, prázdne gesto
Fatimu lež ľúbil Omar

Deti spolu môžu mať
muž a žena to jasné je veru,
nie je dôvod prečo vychovať
majú ich ľudia čo nemajú vieru

Kam ľudstvo sa však dostane
ak hetero nám sa vytratí ?
Človek človeka plodiť prestane
a zem naša ľudstvo zatratí

Dumám, či pohroma to bude
či vyslobodenie pre tento svet?
Či stáť bude mať kto na poslednom súde
i Bohu ukloniť sa, kráčať vpred

Nech muži s mužmi si žijú
i ženy so ženami ak im sa to páči,
svoje žiadosti o deti však nech skryjú
a nech milujú sa čo im hrdlo ráči