Sedím si tu pod dubom
neviem možno je to buk,
nádych, výdych plným prúdom
nasávam krásu týchto lúk
Srna beží tamto z lesa
dva tri skoky a je preč,
zastaví a obzrie sa
či netasím ja svoj meč
Neboj moja, len tu sedím
nechce sa mi robiť nič,
v tomto tichu neskôr ležím
i pletiem si veľký bič
Vedľa priateľ štyri nohy
pozerá či na neho,
ty si čistý nemáš rohy
ten bude na iného
Neskôr vstávam idem ďalej
už v diaľke vidím hrad,
pod hradom jest kostol, nádej,
len cítiť z neho kýsi smrad
Nefajčí tam nik veru
lež sedia v ňom mátohy,
do zrkadla pozrieť sa nederú
na kopytá, na rohy
Cesta dlhá k miestu tomu
nohy bolia z toľkej chôdze,
sľúbil však som tomu stromu
vyhnať z neho všetko cudzie
Ja prišiel som až k nemu veru
mám ho už i na dosah,
zvrátenú ich vidím vieru
neprekročil som však prah
Zľakol som sa a možno nie
príšer tam lež mnoho sedí,
z neba čujem volanie
nechaj ich tam sú tak bledí
Ty farbu máš od Boha
slnkom, vetrom skúšanú,
nad tým stromom je obloha
i kvety mu tak pristanú
Zapichol som teda bič svoj
ku kostolu kde je hrad,
a Boh z neba iba blysol
ten bič koreň pustil a je z neho krásny hrab