Prišla z hôr, či kdesi z prázdna
dievčina sťa kvet spanilá,
ohromná jest skôr až krásna
kdes toľké časy blúdila?
Znenazdajky ako vánok
vkradla sa mi do srdca,
oči krásne, ba aj zadok
skolila ma jak srnca
S vlasmi vietor pohráva sa
v predklone či stoji priamom,
vytráca sa moja spása
v tomto tele požehnanom
Chvíľu tu, a hneď zas tam
zrazu ani neviem kde,
krásou sa dnes opantám
kým zo zraku mi nezíde
Žiadne rúže, žiadne šminky
krása čistá v tebe jest,
v tvári krásne sú aj sinky,
človeku sa chce ťa zjesť
Kol mňa tu tíško blúdiš,
že sledujem ťa nevnímaš,
možno áno, zadkom krútiš
možno si to užívaš
Psy brešú nad tou krásou
veď tak isto ju vnímajú,
ladnosť tela, vôňa vlasov
všetci o nej snívajú
Vytráca sa v diaľke kdesi
mám chuť za ňou sa rozbehnúť,
márne pátram, hľadám kde si
bola by to večná púť
Odísť nechám ťa ja veru
no nezabudnem na teba,
nech si ťa oblaky i hviezdy berú
mne už viacej netreba
Len ten v duši pocit krásny,
že som ťa stretol,
je príjemný, je úžasný,
možno bola si len jemný vietor