lukras

narodením začína sa prvý vážny vrúcny vzťah
všetci známi vtedy prídu zdravie, šťastie zaželať,
no v očiach mojich, to je krása zostali stáť len pri dverách
s prázdnou mysľou a srdcom prázdnym prišli iba pozerať

drobec malý začne chodiť a už teší sa do škôlky
to vám bude páni moji už aby ten dníček bol
potom stojí, pozerá sa na budúcich priateľov i priateľky
vyberá si spomedzi nich, kto mu padne do oka a verí, že dobre sa rozhodol

neskôr prídu školské dni tak s taškou mieri do školy
samé nové tváre vidí, pozerá sa vľavo – vpravo
s premýšľaním kde sú všetci keď hruď ho bolí?
je mladý, tak s týmto vyrovná sa hravo

krásne roky prežívané v týchto školských laviciach
nikto nevráti ich tak užívaj si tieto dni
zbojstvá, hádky, lásky prvé ako aj prvé bozky na líciach
bez faloše, intríg, krivdy,slz z ktorých veľa by bolo povodní

a zas prídu iné dni, dni budovania osobnosti
život kazí krásu detstva všetkými tak milovanú
na maturitu tešíš sa, píšeš si aj zoznam hostí
v sekunde však celý život otočí sa v inú stranu

človek mieni pánboh mení to jest pravda odveká
zrazu ležíš na chladnej zemi, nevidíš nič aj necítiš
len čuješ ako život z tvojich rúk sa pomaly vyvlieka
a na nemocničnom lôžku doráňaný sa prebudíš

čo sa stalo kde sú všetci títo moji priatelia?
v krvi ležím všetko bolí nikde ani živej duše
tajne dúfam čo sa stalo ešte asi nevedia
isto, ak vedeli by by ma vyniesli z tejto strašnej buše

pravda bolí ďalšia múdrosť, ktorá bodá pri srdci
všetci ktorým človek veril z obzoru sa vytrácajú
tak zistenie že z priateľov zostali len pokrytci
ktorí z choroby si žarty robia, a dýkou do srdca sa odplácajú

treba veľa trpieť aby dospeli sme k poznaniu
túto múdrosť v sebe nachádzam a prežívam s ňou už mnoho dní
prírode, Bohu, láske ja načúvam ich hlasu a ich volaniu
a tak dobro dobrým odplácam, s myšlienkou „na tie chvíle ťažké nikdy nezabudni“