lukras

i porazil nás protivník
bo sami proti sebe šli sme,
teraz sťa čo úžerník
predá národ jak Judáš v písme

on bojoval za pozemky,moc a kosť
my spoločne však musíme za národ,
ísť proti presile je zlosť
ak chcú ťa kúpiť eurom, či dolárom

my spojme sa a dosiahneme
to čo naši ľudia dosiaľ nemajú,
keď ako jeden muž povstaneme
zjednoťme klany od Tatier k Dunaju

je ťažké byť vodcom
syn môj obráť sa,
tak akoby bol si otcom
isť s hlavou vztýčenou a nebáť sa

urobme to, čo je treba
pre svoju krajinu a svoje deti,
veď nežijeme len pre seba
na všetkých rovnako slnko nám svieti

krvavé pole zostáva
keď vlastní vlastných zradili,
a niekto s takou myšlienkou sa pohráva,
že žiť máme len tak aby sme prežili

majetky, tituly no nemáme nič,
však mať by sme mohli,
z Európy riadne tvrdý bič
seká tak, že láme nám nohy

vraj každý človek raz zradí
keď mamona opantá mu srdce,
nechce veriť sa mi, že všetci sme len hadi
ktorí nevidia nič len vlastné hrnce

nie, ja nechcem tak žiť,
dúfam takú chybu nespravím,
nesmieme trhať slovanskú niť
a oči zakrývať si bezprávím

mnoho byť nás nemusí,
stačí málo, no s odhodlaním bojovať,
pár vlastencov nímž sa nehnusí
budovať krajinu tak, jak robili to otec, mať

len zbabelci sa pozerajú
ako pre národ sa vskutku trpí,
svoje modly uctievajú,
my však nesmieme byť tak hlúpi

ponúkajú nám svoju milosť
my však voľme slobodu,
lásku, česť, oddanosť a hrdosť
nevymeňme za prázdnu porobu

aj keď telo roztrhajú na kusy
vlastenci postavia sa na odpor,
tak proti presile sa ísť musí,
ja v diaľke vidím čosi krásne – náš obzor